V týždni od 4. do 8. augusta 2025 sa konal druhý turnus druhého ročníka denného prírodného tábora, ktorý organizoval Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Karlova Ves. Tento raz sa zúčastnilo až 18 detí. Aktivity sa odohrávali od 8:00 do 16:30 v priestoroch Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu, ale najmä v blízkej prírode – v lese nad Dlhými dielmi, na lúke Kráľova hora, v športovo-rekreačnom areáli Majerníkova, ale i pri brehoch Dunaja. Jeden deň deti zvládli aj náročný turistický výlet z KVC až na rozhľadňu na Devínskej Kobyle.
Hlavnou ideou tohto tábora je podporovať pozitívny vzťah detí k prírode prostredníctvom zážitkového učenia hrou a relaxu bez technológií – bez počítačov, televízie či mobilov – priamo v prírodnom prostredí. Deti v tábore ukázali, že aj dnešná generácia si vie naplno a tvorivo užiť voľný čas s tým, čo ponúka samotná príroda. Tentoraz spolupracovalo aj počasie, takže deti strávili v prírode takmer celý čas.
Deti si opäť vyskúšali stavať bunkre z konárov a lístia, konali sa „lúpežnícke prepady“ skupín diverzantov, hľadali hady a jašterice (tentoraz úspešne), študovali pavúky, hmyz a slimáky, ktorých je plný les a motýle, koníky a kobylky, ktorých domovom je zasa lúka. Na skúmanie úlovkov mali deti k dispozícii špeciálne odchytávacie krabičky s vrchnáčikmi s lupou a na lapanie hmyzu sieťky na rúčke. Deti sa počas tábora prostredníctvom interaktívnych aktivít učili o význame lesa ako ekosystému, jeho rozmanitých funkciách a dôležitej úlohe stromov pre celú planétu. Okrem spoznávania rôznych druhov rastlín a živočíchov si deti rozšírili vedomosti o tom, ako les prispieva k udržaniu rovnováhy v prírode. Táborníci sa dozvedeli aké živočíchy žijú v lesnej hrabanke – hmyz a bezstavovce, čo žije v mŕtvom dreve. Preskúmali spolu kroviny, pozorovali vtáky, jašterice a iné drobné živočíchy. Ďalšia téma sa týkala lúky – čo sa skrýva v tráve na lúke, učili sa poznávať rôzne druhy hmyzu (motýle, chrobáky, včely, lúčne koníky, kobylky, atď.), hľadali pobytové stopy a exkrementy zvierat. Preskúmali spolu okolie líščích nôr, pomáhali so zakladaním ohňa a zbierali a učili sa určovať huby, ktorých bolo v lese po výdatných dažďoch neúrekom. Veľká užovka stromová im ukázala svoje obranné správanie, ktoré používa, keď sa cíti ohrozená a na chytenom slepúchovi lámavom si mohli overiť, že hady a jaštery naozaj nie sú slizké a dotýkať sa ich je veľmi príjemné. Niektorí chlapci použili kreativitu a ako praví ľudia z doby kamennej vyrobili z dreva, kameňov a šnúry parádne sekery. V stredu sa deti zapotili pri turistike na rozhľadňu Devínska Kobyla, kde mohli obdivovať výhľady na Rakúsko, Maďarsko, hrad Devín či Bratislavu, ale najmä sútok Moravy s majestátnym Dunajom. V posledný deň tábora sa už tradične uskutočnil výlet na pláže pri rieke Dunaj, kde sa konala opekačka, deti sa učili hádzať žabky a tie odvážnejšie sa aj okúpali v čerstvej dunajskej vode. Pri ceste k Dunaju deti obdivovali piesočné pasce mravcolevov a stromy rastúce v lužných lesoch. Zážitkové vzdelávanie zamerané na význam mestskej zelene a podporu biodiverzity zohráva zásadnú úlohu pri formovaní environmentálneho uvedomenia obyvateľov Karlovej Vsi. Je mimoriadne dôležité, aby si deti aj dospelí uvedomili hodnotu prírodného prostredia a význam zachovania rozmanitosti rastlín a živočíchov. Prečo je to také podstatné? Len ak porozumieme tomu, akú úlohu zohráva zdravá mestská príroda v boji proti dôsledkom klimatickej zmeny, budeme ochotní sa aktívne zapájať do jej ochrany a rozvoja. Keď si uvedomíme, ako nám funkčné ekosystémy pomáhajú zlepšovať kvalitu života, budeme mať prirodzenú motiváciu starať sa o zeleň vo svojom okolí. Spoločne tak môžeme prispieť k tomu, aby sa Karlova Ves stala zelenším a udržateľnejším miestom pre život.
Po ceste do lesa je Kráľova lúka a na nej košatý dub, na ktorom si deti precvičovali svoje „opičie“ schopnosti.
Lesná dedinka sa zasa rozrástla – pomaly sa vytvára niečo ako civilizácia škriatkov.
Hrdí stavitelia lesného obydlia.
Dekoratívne obydlie pre menších obyvateľov lesa – voľná kreatívna tvorba.
Výroba zbraní z doby kamennej patrila k obľúbeným činnostiam lesných škriatkov.
Kamenná sekera vie odradiť každého útočníka.
Svoje si ubránime!!!
Hrdí stavitelia lesnej dedinky.
Deti sa učili spoznávať stromy podľa listov.
Na podkladovom papieri lepšie vynikla fascinujúca variabilita tvarov listov.
Aj z papiera a darov prírody sa dá urobiť zábavná hra.
Toľko aktivít si zaslúži menší odpočinok.
Po výdatných dažďoch bolo v lese neúrekom húb. Toto je pravdepodobne rýdzik kravský.
Voňavé suchohríby potešili. Deti sa naučili, že okrem skvelej chuti majú suchohríby aj zaujímavé zdravotné výhody. Obsahujú vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré môžu prispieť k posilneniu imunitného systému.
Toto nie sú pštrosie vajcia. Toto je výborná jedlá huba, vatovec obrovský. Okrem iného obsahuje látky s antibakteriálnymi, antivírusovými a protinádorovými účinkami.
Deti na love motýľov, koníkov a kobyliek na lúke Kráľova hora. Lúka je domovom pre mnohé druhy vzácnych a ohrozených rastlín, ktoré sú zapísané do Červeného zoznamu ohrozených a vzácnych druhov flóry Bratislavy. Na tieto rastlinné spoločenstvá sa úzko viaže aj prítomnosť viacerých vzácnych a chránených živočíchov, najmä hmyzu, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov.
Obyvateľ lesa aj s kokónom, pavúk z čeľade lycosidae. Deti sa naučili, že pavúkov sa netreba báť. Ich význam tkvie v tom, že sú to dravce, ktoré udržiavajú v prírode rovnováhu vo svete hmyzu.
Zo zeme sa na nás vyšla pozrieť aj dážďovka. Deti sa naučili, že sú mimoriadne užitočné živočíchy pre zdravie pôdy, keďže ju obohacujú o humus, zlepšujú jej štruktúru a prevzdušnenie prostredníctvom prehrabávania.
Pravdepodobne slizniak tigrovaný. Živí sa rozkladajúcimi sa rastlinami, hubami a inou rozkladajúcou sa organickou hmotou, čím prispieva k čisteniu prostredia.
Zaujímavý motýľ, spriadač kostihojový. Na lúke sa s obľubou najčastejšie hostí na kvetoch konopáča a nektár cicia počas dňa aj v noci, pričom maximum aktivity vykazuje v podvečer a v skorších ranných hodinách.
Samička fúzača, pravdepodobne fúzač hrubý. Samice týchto impozantných chrobákov sú väčšie než samce a radia sa medzi najmasívnejšie chrobáky v Európe. Larvy sa živia rozpadávajúcim sa drevom, čím prispievajú k jeho rozkladu a prirodzenému čisteniu lesa.
Samička fúzača z lužného lesa, pravdepodobne fúzač veľký. Patrí medzi naše najväčšie chrobáky. Dosahuje veľkosť až 55 mm. Je to náš chránený druh. Vyvíja sa v starých odumierajúcich stromoch.
Zapózoval nám aj slepúch lámavý. Deti sa naučili, že nejde o hada, ale o beznohého jaštera. Je cenným prvkom ekosystému, pretože pomáha udržiavať biologickú rovnováhu reguláciou populácie slimákov a dážďoviek. Na Slovensku ide o chránený druh, preto je dôležité aby sa ho ľudia nebáli ako hadov a neubližovali mu.
Užovka stromová nám dávala najavo, že sa nechce nechať chytať do rúk a my dobre vieme, že to myslí vážne, jej malé zúbky vedia zabolieť. Deti sa naučili, že je to náš najdlhší had, ktorý bežne dorastá do 150-170 cm, výnimočne môže dosiahnuť až dĺžky dvoch metrov. Jej užitočnosť spočíva vo výraznom redukovaní počtu hlodavcov.
Ropucha bradavičnatá je prirodzeným obyvateľom lesa a je zákonom chránená. Jej potravou sú mravce, pavúky, mnohonôžky, slimáky a dážďovky. Je veľmi užitočná, zabezpečuje prirodzenú rovnováhu populácie hmyzu a slimákov.
Výlet na Devínsku kobylu prežili úspešne všetky deti a rozhľadňa im poskytla zaslúžený výhľad. Vyhliadková veža je postavená na najvyššie položenom mieste Devínskej Kobyly v nadmorskej výške 514 m n. m. O vzhľade veže už koluje legenda, že ju inšpirovala modlivka zelená, ktorá žije v okolitej prírode.
Hadiaci sa Dunaj v Rakúsku, pohľad z Devínskej Kobyly. Unikátna poloha rozhľadne na hranici troch štátov poskytuje panoramatický výhľad na okolie Devínskej Novej Vsi, na Česko, Rakúsko a Maďarsko.
Celý vrch Devínska Kobyla bol v období studenej vojny prebudovaný na raketovú vojenskú základňu a je popretkávaný betónovými bunkrami, raketovými silami a mnohými vojenskými účelovými stavbami.
Posledný deň bol už tradične venovaný návšteve pláží pri Dunaju nad mostom Lanfranconi. Deti sa tešili z vĺn, ktoré prichádzali po prechode remorkérov a výletných lodí.
